stř 15. úno 2012 1:45:33
Hodnotenie 30 - naj centrov NHL
Toto čítanie na NHLpro.cz sa mi celkom zapáčilo tak prečo sa nepodeliť........
AUTOR : Roman Chrenčík
30. Ville Leino - Buffalo Sabres
Leinovo meno na samotnom konci rebríčka väčšinu z vás zrejme neprekvapuje. Pozícia dvadsaťosemročného Fina ale nie je spôsobená len matnými výkonmi jeho a jeho spoluhráčov. Veľkú časť viny na jeho zaradenie nesie tiež samotné vedenie tímu. Ville Leino na pozíciu centra už pred tohtoročné sezónou pôsobil. Bolo to však ešte vo fínskej najvyššej súťaži, kde naposledy hral v sezóne 2007-2008. Pre mnoho ľudí teda nebolo až tak veľkým prekvapením, že mu práve stred útoku zrovna dvakrát nesednul. A nesednul mu naozaj veľa. V súčasnosti je Leinova úspešnosť na vhadzovaní žalostný 38,1%. Podobný hráč by v strede útoku naozaj hrávať nemal. Tým sa ale zároveň dostávame k tomu, že už na konci sezóny by Leino ani nemusel byť do tohto rebríčka zaradený. Na centre ho totiž postupne začali nahrádzať iní hráči, ktorým sa darilo zvládať predovšetkým vhadzovanie o poznanie lepšie. Pravdou však zostáva, že od hráčov druhej rady, či už hrá na akomkoľvek počte, sa očakáva oveľa viac ako 11 bodov v 38 dueloch.
29. Marcus Kruger - Chicago Blackhawks
Podobne ako v prípade Villeho Leino v Buffale, ani pozícia Marcusa Kruger v strede druhého radu Chicaga nie je celkom jasná. Napriek tomu je ale o mnoho jasnejšie než tá Leinova, ale čo je pre Jastrab dôležitejšie, malo by to platiť aj do budúcnosti. Sezónu začal na centre druhej formácie pomerne prekvapivo hviezdny Patrick Kane a ešte väčším prekvapením bolo, že sa mu na tomto mieste darilo. Súdiac podľa počtu odohraných zápasov tam by dokonca pozíciu v tomto rebríčku zaslúžil on. Prvotným chicagským záujmom je ale to, aby hral Kane na krídle. A vzhľadom k tomu, že Dave Bolland má predplatenú pozíciu centra tretieho a Jonathan Toews zase prvého, zostáva na tretieho čistého centra v chicagskej zostave práve druhý rad. Tento rok hrá svoju premiérovú sezónu, zatiaľ sa teda skôr rozhliada, čo je napokon tiež opodstatnenie toho, prečo má na konte len 11 bodov zo štyridsiatich zápasov. Nikto ale nepochybuje o tom, že do budúcnosti u takéhoto súčtu ani podobne nízkych zostávať nebude. Už teraz je Marcus Kruger dôležitou súčasťou tímu a jeho význam by sa mal zväčšovať, s čím samozrejme porastie aj jeho pozícia v rebríčku.
28. Marcel Goc - Florida Panthers
Hitparáda hráčov, ktorí tak úplne nepatrí na svoj súčasný post, pokračuje. V prípade Marcela Goce, útočník Floridy, ide už však len o istú "administratívna záležitosť". Goc totiž bez pochyby je čistým centrom, v ideálnom prípade však tretím. V stredu druhej floridskej radu sa pred ním chvíľu predstavoval Tomáš Kopecký av čase jeho zranenia zase Shawn Matthias, teraz ale platí, že ak budú všetci floridskí stredopoliar zdravie, miesto v druhej rade patrí osmadvacetiletému Nemci. Ten by sa dal konkrétne pre floridský tím označiť ako typická znoucestnost. Ofenzívne nemá Goc čím nadchnúť, čo sa ale týka defenzívy, operuje väčšinou s maximálnym nasadením. Na vhadzovanie sa drží na kvalitné hodnote 51,6%, viac však nadchne svojím pomerom získaných a stratených pukov. Ten má v rámci floridských útočník lepší iba jediný muž, Tomáš Kopecký. Rovnaká dvojica útočníkov je tiež tou, ktorá toho odohrá najviac na oslabenie. Goc (2:26) v početnej nevýhode hráva o osem sekúnd viac ako Kopecký. Za 26 zápasov má zatiaľ na konte prijateľných 9 bodov.
27. Frans Nielsen - New York Islanders
Iste. Niekto môže namietať, že dánskeho centra v službách ostrovanov podceňujeme, nie je tomu ale tak. Sme si plne vedomí jeho kvalít aj toho, ako často býva prehliadaný širokou masou hokejovej verejnosti, napriek tomu si ale za 27. pozíciu plne stojíme. Pravda je totiž taká, že ak by Nielsen zamieril do silného mužstva, vykonával by pozícii centra číslo tri a na nej už by mohol byť úplne oprávnene považovaný za absolútnu ligovú špičku, ako druhý center skrátka toľko nenadchne. Podobne ako väčšina hráčov Islanders mimo ich prvý rad tento rok bodovo zrovna dvakrát neexceluje, to ale nie je nijako kľúčovým faktom. Nielsen nikdy nebol vyhláseným zberateľom bodov, hoci vlani ich získal obstojných 44. Tento rok je z toho zatiaľ 22 bodov v 48 zápasoch. Avšak k jeho plusom. Medzi defenzívnymi útočníkov v NHL môže byť bez väčších problémov považovaný za špičku. Keby len dokázal udržať buly nad hranicou 50%, dal by sa dokonca nazvať ako exkluzívny hráč. So svojím pomerom získaných a stratených pukov a vyťaženosti na oslabenie ale minimálne pre Isles už exkluzívnym hráčom je.
26. Patrik Berglund - St. Louis Blues
Prišiel do NHL a žiaril. Dokonca to vyzeralo, že môže smelo súperiť o post prvého centra tímu. Potom však nastala jeho sezona číslo dva as ňou spojený syndróm druhej sezóny, ktorý u neho prepukol. Nasledoval minuloročný ročník a ďalší veľký Berglundův vzostup a jeho premiérové pokorenie bodové "päťdesiatky". No a nakoniec, nakoniec je tu jeho ďalšie recesia, tá tohtoročná. Štýl trénera Hitchcocka úplne zjavne nie je tým pravým pre talentovaného Švéda. V 49 zápasoch si zatiaľ pripísal iba 20 bodov, čo naozaj nie je niečo, čo by sa od neho očakávalo. Na rovinu, Patrik Berglund, kosba jeho postava diktuje niečo úplne iné, nie je hráčom práve vynikajúcim v defenzívnych aspektoch hry. Pokiaľ ale ide o zbieranie bodov a ofenzívny poňatie hry, jedná sa len ťažko zastavitelné produktívny eso. Ostatne, keď meriate 194 centimetrov a vážite "metrák" vážne sa nemusíte moc báť, že sa nájde niekto, kto vás v plnej rýchlosti zastaví. Berglund musel chtiac-nechtiac prijať pozíciu aj na oslabeniach a privyká si zatiaľ pomaly. Stále je ale hráčom, od ktorého sa toho v St. Louis očakáva veľa, nepochybujte teda o tom, že už za nedlho môže podobným rebríčkom vyletieť strmo nahor.
25. Shawn Horcoff - Edmonton Oilers
Mnohí by edmontonského kapitána radi videli v tomto hodnotenie ešte nižšie, iní zase oveľa vyššie. 25 pozícia sa v súčte názorov na výkony Horcoff javí ako istý kompromis. Shawn Horcoff pravdepodobne nie je úplne tým typom hráča, ktorého by si niekto vybral k bodové produkciu. Teda v súčasnosti nie je a predovšetkým pre priaznivcov Edmontonu zrejme už asi ani nikdy nebude. Správať totiž nádej na to, že by snáď ešte niekedy mohol zopakovať svoju, dalo by sa povedať, legendárny sezónu 2005-2006, v ktorej nazbieral 73 bodov, by sa rovnalo to najväčšie možné naivite. Ak to bude u Oilers aspoň z časti fungovať tak, ako by malo, mohol by Horcoff do tímovej bodové kasy prispievať každoročne prídelom 40-50 bodov, čo by mohlo stačiť, ak jeho spoluhráči patrične zaberú a začne sa napĺňať ich talent. Ako sme ale už povedali, body nie sú to hlavné, čím je Horcoff pre súčasný Edmonton prínosný. Na ľade totiž odedře zrejme najviac čiernej práce zo všetkých útočník tímu, tiež toho tiež najviac odohrá celkovo aj na oslabenie. Na početnej nevýhodu je iba 12 útočníkov z celej ligy nasadzované častejšie ako on. Škvrnou na jeho tohtoročných záznamoch je 16 záporných bodov v hodnotení + / -.
24. Kyle Turris - Ottawa Senators
Prekvapení? A videli ste už Kylea Turrise hrať v drese Ottawy? Pretože ak áno, museli ste očakávať jeho umiestnenie možno aj ešte o pár stupienku vyššie. Sezona a vlastne celá kariéra sa zatiaľ pre trojku draftu 2007 nevyvíjala vôbec dobre. Vo Phoenixe sa nie a nie presadiť a tento rok všetko vyvrcholilo hádkami o nový kontrakt. Za Kojot však na šťastie pre neho musel odohrať iba šesť zápasov, v ktorých akoby snáď na dôkaz zmaru spolupráce jeho s Kojot nebodoval. Týždeň pred Vianocami ale Turris dostal predčasný darček, bol vymenený do hlavného mesta Kanady.
K senátorom ale pricestoval iný útočník ako ten, ktorý frustrovaný opúšťal Phoenix. Dvadsaťdvaročný center žiaril po príchode k tímu entuziazmom a nadšením z novej príležitosti, príležitosti k reštartu kariéry. Však sa za ňu aj senátorom náležite odvďačil. Bodoval hneď v prvých troch zápasoch za ne. Celkom si potom v Ottawského drese pripísal 13 bodov v 19 zápasoch. To je veľa solídnu bilanciu, čo hovoríte? Na ľade často pôsobí nezastaviteľne. Je kreatívny, nechýba mu odvaha, nedopúšťa sa zbytočných chýb. Konečne sa zdá, že jeho kariéra nabrala ten správny smer. Očakávajte strmý vzostup nahor v tomto i iných poradiach.
23. Antoine Vermette - Columbus Blue Jackets
Pod pojmom "ideálne druhý center" si teraz zrejme predstavujete minuloročného víťaza Frank J. Selke Trophy Ryana Keslera. Táto vízia však nie je celkom správna. Sú totiž tímy a nie je ich zrovna málo, kde by mohol Kesler pôsobiť ako center číslo jedna. Z tohto a ďalších dôvodov má veľmi blízko k onej idealitě pre túto prácu práve Antoine Vermette. Iste, tohtoročná sezóna tomu tak úplne nenasvedčuje, verte ale, že columbusský stredopoliar má prakticky všetko, čo by ste si od hráča jeho postavenie predstavovali a nezabúdajte na to, že ešte pred dvoma rokmi, keď sa Blue Jackets darilo, nazbieral výborných 65 bodov. Fakt, že tento rok ich má na konte zatiaľ len dvadsať, toho zase toľko nenapoví, vzhľadom k tomu, že najproduktívnejší hráč tímu ich má 33. Rick Nash ale hráva priemerne takmer 20 minút za zápas a na oslabenie nastupuje skôr sporadicky. To Antoine Vermette odohrá v zápase priemerne 17 minút a 26 sekúnd, hneď dve minúty z toho ale trávia v početnej nevýhode. Príliš často neprehrešuje a keď, potom svoje chyby dokáže odčiniť, ofenzívny potenciál má stále veľký ak tomu všetkému je výborný na vhadzovanie. Úspešnosť 57,5% naozaj nemá len tak niekto. V kvalitnejším tímu by s prehľadom prekonal päťdesiatimi bodovú hranicu.
22. Marcus Johansson - Washington Capitals
Mladosť sa derie dopredu. Ak sme minuli u Marcusa Kruger tvrdili, že na tak nízkej pozícii je len vďaka veku, u Marcusa Johanssona to platí dvojnásobne. Švédsky mladík pôsobí v tíme Capitals druhým rokom, svoju pozíciu v strede druhej formácie ale drží pevne v rukách. Len málo hráčov jeho veku sa môže pochváliť takou dávkou kreativity ako on. Jeho minuloročné súhry s Alexandrom Ovečkinom, najväčšou hviezdou Caps, nezriedka kedy zdvíhali divákov zo sedadiel.
Tento rok nastupuje priemerne na necelých 16 minút aj to mu ale stačilo na to, aby už po 46 zápasoch sezóny prekonal svoj bodový súčet z nováčikovskej sezóny. Nepôjde o scestné informáciu, ak povieme, že jeho vývoj pokračuje úplne podľa plánov a jeho význam pre mužstvo sa bude z roka na rok zväčšovať. Len by to k jeho prirodzenej kreativite a ofenzivnímu myslenie chcelo pridať aj defenzívne aspekty hry, tých zatiaľ Marcus Johansson toľko nepochytil. A ku škode by nebolo ani zlepšenie sa na vhadzovanie. Úspešnosť 43,6% vskutku nie je to pravé.
21. Jussi Jokinen - Carolina Hurricanes
Určiť druhého centra Canes úplne presne, asi nie je možné. Počas tohtoročnej sezóny sa na tejto pozícii postupne vystriedalo minimálne kvarteto hráčov. Najviac zápasu tam ale odohral práve Jussi Jokinen, ktorý odohral v stredu druhej carolinské formácie aj väčšinu minulej sezóny. Práve z týchto dôvodov tak označujeme ako druhého centra tímu práve jeho a ako taký si rebríčkové postavenie, na aké sme ho zaradili, nepochybne zaslúži. Podobne ako vlani aj tento rok totiž v Caroline jasne patrí medzi trio najlepších útočník a to nielen, čo sa bodov týka. Na oslabenie trávi priemerne cez minútu za zápas, veľa používaným je aj na presilovky. Pri útočení ani bránenie spravidla neprehrešuje, ako jeden z hŕstky hráčov Canes si drží kladné skóre v hodnotení + / -, s 27 bodmi je tretím najproduktívnejším hráčom mužstva. Na to, že bol pôvodne vyškolený ako krídlo, má navyše výbornú bilanciou na vhadzovanie. Jeho 55,7% nemá ani veľa hviezdnych centrov. Viac, než tímu skutočne dáva, snáď ani od dvadsaťosemročného Fina nemožno požadovať. Medzi druhými centrami NHL má nepochybne svoju pevnú pozíciu a to nikde v suteréne.
20. Nik Antropov - Winnipeg Jets
Nebyť jeho postavy, dalo by sa povedať, že sa jedná o hráča, ktorý síce spravidla nesklame, nemá ale ani čím nadchnúť. On ale postavu má a to konkrétne takú, že väčšie disponuje iba jediný útočník v celej NHL, Brian Boyle z New Yorku Rangers. Avšak na rozdiel od kolosu vo farbách Jazdcov, Antropov k svojej muskulatúry dostal nadelená aj niečo hokejových zručností. Nie snáď, že by Boyle nebol kvalitný hráč, Antropov je ale predsa len trochu iná trieda hráčov.
Fyzická stránka veci však Nika Antropov predurčuje v rámci jeho herného štýlu predovšetkým ku kvalitným brániacim schopnostiam, ktoré samozrejme má. Na oslabenie trávi necelé dve minúty za zápas. Na rozdiel od mnohých iných borcov podobných rozmerov, tridsaťjedenročný Kazach sa môže vytasiť aj so svojím hokejovým myslením. Je patrične kreatívne, jeho prihrávkam nechýba presnosť. Ťažko povedať, či ešte niekedy zopakuje svoju úvodný sezónu v drese Winnipegu respektíve vtedy ešte Atlanty, prínosom pre tím je ale značným. Len keby sa zlepšil na vhadzovanie. Úspešnosť 44,4% nie je vôbec dobrá.
19. David Legwand - Nashville Predators
Do sezóny vtrhol, ako by sa snáď chcel po štrnástich rokoch zbaviť nálepky hráča, ktorý nikdy nedokázal naplniť svoj potenciál. V júni už to vskutku bude 14 rokov, kedy Predators, nový tím NHL, použili svoj vôbec prvý výber v histórii práve na tohto centra. Dnes už je isté jedno. Hráčov, okolo ktorého sa malo začať budovať úplne nové mužstvo, mohli vybrať oveľa lepšie. Aby sme ale Davidovi Legwandovi nekrivdili, Nashville bol vždy skôr tímom, v ktorom sa vyžadovala istota a precíznosť a tieto vlastnosti tímu Legwand priniesol. Nebyť mimoriadne slabé sezóny 2009-10, prežil Legwand svoju kariéru bez výraznejšieho výpadku výkonnosti, teda aspoň toho negatívneho. Pozitívny, třiašedesátibodový, prežil v sezóne 2006-07. Tento rok má po 49 zápasoch 32 bodov a stále teda existuje šanca a vcelku reálna, že až po druhej v kariére prekoná päťdesiatich bodovú hranicu. Aj keby sa tak ale nestalo, bude sa tohtoročný ročník v jeho prevedení počítať medzi tých povedenější. Ako sme totiž už vyššie uviedli, sezónu začal znamenite, to bolo však v prvom rade a obrovským časom na ľade. Postupne sa stabilizoval v strede druhej formácii a vzhľadom k tomu, že tréner Barry Trotz už peknú riadku zápasu s radmi nehýbal, je s ním aj jeho spoluhráči spokojný. Legwand je odolný posilou na oslabenie a zárukou 40-50 bodov za sezónu. Vo "strednej triede" druhých centrov má teda určite svoje miesto. Len tá vhadzovanie.
18. Matt Cullen - Minnesota Wild
Je možno trochu na škodu, že Matt Cullen nepôsobí v silnejšom mužstve. Pre začiatok by aspoň stačilo také, ktoré bude držať stabilné útočné formácie. Nie snáď, že by v Minnesote točili útoky schválne, zranenia sa na radoch tímu Mikea Yea vybláznila do sýtosti. To sa ale postupne prejavilo na niektorých hráčoch, ale samozrejme tiež na výsledkoch celého tímu. Sa súpiskou, akú má Yeo k dispozícii po väčšinu sezóny, by sa dalo len ťažko dosiahnuť lepšie výsledky, než akých zatiaľ Wild dosiahli. Ale späť k Mattovi Cullenovci. Kvalitnejší tím by jeho služieb iste využil oveľa viac vďaka drvivej väčšine schopností, akými tento tridsaťpäťročný veterán disponuje. Základom je vycibrená korčuliarska technika. Pokračovať môžeme výborným čítaním hry a samozrejme hokejovým myslením. V neposlednom rade sú tu potom jeho nemenej kvalitné defenzívne schopnosti, vďaka ktorým je veľa využívaný tiež v početných nevýhodách a na rozdiel od mnohých hráčov tiež perfektný úspešnosť na buly. Matt Cullen v priemere vyhrá 54% vhadzovaní.
17. Danny Briere - Philadelphia Flyers
Ako pravý opak vyššie spomínaného centra Wild, tak by sa dal charakterizovať Danny Briere. Teda aspoň čo sa herných aspektov týka. Pokiaľ ide o korčuľovanie, stále je veľa hráčov, ktorí sa mu ani v jeho 34 nemôžu rovnať. Jeho herný nátura by však zniesla prosté označenie - mašina na body. Ak odohral plnú sezónu, okrem jeho nováčikovskej sa nestalo, že by počas nej nazbieral menej než-li 50 bodov. Predvlani ich mal iba 53, vlani už ale opäť 68. Nebyť otrasu mozgu, ktorý si tento rok privodil, mohol opäť smelo pomýšľať na šesťdesiatich bodovú métu. Po 43 zápasoch bolo na jeho konte solídnych 30 bodov. Jeho strely sú rýchle, nečakané a zákerné, jeho prihrávky sú presné. Pokiaľ ide o ofenzívnu stránku hry, len ťažko môžete od svojho centra očakávať viac, než Danny Briere tímu v skutočnosti dáva. Pri bránení je ale naopak takmer nepoužiteľný. Toho si ale sú Flyers dobre vedomí a nechávajú mu priestor na to, aby predvádzať to najlepšie, čo dokáže a tento rok si v tomto ohľade neviedol vôbec zle. Nepočítajte s tým, že by v budúcnosti mala jeho bodová produkcia výraznejšie klesať. Hráči ako Danny Briere dokážu svoj bodový diel tímu odovzdať snáď za každých podmienok.
16. Saku Koivu - Anaheim Ducks
Pri prvom pohľade na štatistiky zrejme nenájdete nič, čo by vás v prípade fínskeho veterána nadchlo. Stačí však trochu dôkladnejšie pohľad a možno ľahko vyčítať, že pre súčasný Anaheim je práve stále nepostrádateľným hráčom. Tento rok sa mu nevyhlo zranenie a ona zápasu, ktorá museli Ducks odohrať bez svojho druhého centra v zostave, pre nich spravidla nedopadali vôbec dobre. Ale dosť rečí, nechajme za Saká Koivu, mimochodom dvorného nahrávače Teemu Selanneho, hovoriť fakty. V mužstve, kde majú len dva tri stabilné členovia základnej zostavy plusové hodnoty + / -, má Saku Koivu 9 kladných bodov. Kapitán Ryan Getzlaf ich má na porovnanie -16. A v tom istom mužstve, kde nemá žiadny hráč s aspoň "dvestovku" absolvovaných vhadzovaní úspešnosť nad 50%, má Saku Koivu veľmi kvalitných 52,4%. K tomu všetkému na anaheimskej pomery príjemných 27 bodov zo 43 zápasov a takmer 2 minúty odohrané každý zápas v početnej nevýhode. Je mu už 37 rokov, napriek tomu stále dokazuje, že do starého železa ešte zďaleka nepatrí.
15. David Desharnais - Montreal Canadiens
Prelom polovice nášho hodnotenia, ktoré začína Montrealským útočník, znamená okrem iného aj ďalšie podstatnú vec. Už Desharnaisem totiž štartuje celá plejáda hráčov, u ktorej často nie je podľa časov strávených na ľade a cirkulácie radov v tíme úplne isté, či skutočne pôsobí v druhej formácii alebo v prvej. Pokúsime sa teda byť čo najpresnejšie a menovať hráčov, ktorí toho tento rok odohrali najviac práve v druhom rade. A v tomto ohľade je práve David Desharnais tým, kto by mal reprezentovať montrealský tím aj napriek tomu, že približne od nového roku sa zdržuje prevažne v elitnej formácii. Do nej sa ale nedostal pre nič za nič. Obdiv za svoje výkony dosiahol útočník nemalého vzrastu už v minulej sezóne, svojej premiérovej v NHL. Začal v AHL, akonáhle ale ukázal, čo v ňom je, bolo takmer nemožné odoslať ho späť na farmu. V 43 zápasoch pozbieral sympatických 22 bodov. Ak ale majú tento rok ħabs vôbec nejakého stabilného centra, je to práve on. Slabšie obdobie mal Tomáš Plekanec, čas Larsa Eller ešte príde, ten Desharnaisův ale nastal teraz. 170 centimetrov meracie útočník s výborným hokejovým myslením a citom pre presné prihrávky vytvoril s Colom a Paciorettym elitnej rad Montreale a tento útok sa ako jediný dokáže presadzovať so železnou pravidelnosťou. A treba dodať, že Desharnais na tom nemá práve malý podiel aj keď má menej bodov ako jeho krídla. Oslabenie síce spravidla nehrává, ale ak je na ľade, nie je ľahké streliť Montrealu bránku. Desharnais totiž chybuje len výnimočne a súperovej chyby naopak vie patrične vytriešti. V tíme je najlepším hráčom v rozdiele stratených a získaných pukov.
14. Martin Hanzal - Phoenix Coyotes
Väčšinu sezóny a napokon aj v minulých rokoch bol Martin Hanzal po väčšinu času evidovaný ako druhý center Coyotes. Tú pravú pofidérnost ale nabrala jeho pozície až tento rok. S Rayom Whitneyho utvorili trio, ktoré Phoenixu vyhralo nespočet zápase tohtoročnej základnej časti, napriek tomu väčšinou nastupovali ako druhý útok. Až po Hanzalově návrate zo zranenia boli oficiálne uznaní ako najviac zosúladené formácie Coyotes a od tej doby oficiálne nastupujú čoby prvý útok. Aj keď si ale Yotes v budúcnosti nájdu prvého centra, isté je to, že Martin Hanzal je úplne exkluzívnym centrom číslo dva a nebyť jeho pôsobenia práve u defenzívne ladeného tímu Coyotes, je dosť pravdepodobné, že by toto tvrdenie začal potvrdzovať aj väčšími bodovými prídely. Totiž český útočník zrovna nie je tým, kto by potreboval defenzívne systém hry, len hŕstka druhých centrov súčasnej NHL sa totiž môže Hanzal napríklad len rovnať v jeho obranných schopnostiach. Je veľká škoda, že jeho zranenie, ktoré ho vyradilo na 14 zápasov, prišlo práve v tohtoročnej sezóne. Mal totiž zamiesené na to, aby vôbec prvýkrát v kariére prekročil štyridsiatich bodovú hranicu. Čo viac, za dobrých podmienok sa mohla vyrysovať aj "päťdesiatka". Štyridsať bodov ale nie je neprekonateľných ani teraz. Po 41 zápasoch ich má Hanzal 24 a do konca sezóny ich ešte Yotes odohrajú 37. To je veľa času na pozbieraniu 16 bodov, ale pokojne aj 26. Jeho formáciu sa darí, on sám vyhráva 53% vhadzovaní, nedávno tímu dokonca takmer sám vyhral zápas. Medzi elitnými druhými centrami NHL síce nebýva tak často vidieť, nepochybne k nim ale patrí.
13. Brad Richards - New York Rangers
Brad Richards druhý center? Brad Richards až 13. druhý center v NHL? Áno a ešte raz áno. Letné príchod hviezdneho centra do Rangers vzbudil veľký ohlas. Bol to on, kto ma prebudiť snipera Mariána Gáboríka a utvoriť s ním v každom slova zmysle elitnej útok. Realita je aspoň zatiaľ veľa odlišná. Teda aspoň tá časť týkajúca sa Brada Richardsa. Marián Gáborík sa totiž naozaj prebral a utvoril so svojimi spoluhráčmi elitnej formácii tímu. Žiadny z jeho spoluhráčov v nej sa ale nevymenuje Brad Richards. Naopak. Toto meno bolo v tohtoročnej sezóne možno na niekoľko zápasov vidieť dokonca až vo formácii číslo tri. Niekdajší držiteľ Conn Smythe Trophy hokej hrať určite nezabudol. Stále patrí medzi najnebezpečnejšie hráčov Blueshirts. Ako by mu ale stále niečo chýbalo. Pri tom na podmienky si nemôže sťažovať. Nenastupuje na oslabenie a aj napriek tomu trávi na ľade v priemere cez 20 minút za zápas. Viac toho z útočníkov odohrá iba kapitán Ryan Callahan, ktorý je zároveň strelcom na pohľadanie a nastupuje s Richardsom v rade. Len ťažko si možno v tíme Rangers predstaviť iné dvoch hráčov, medzi ktorými by mala fungovať väčšie chémie. Aj napriek tomu, že sú obaja dôležitými hráčmi pre tím, možnosti predovšetkým Richardsa sú skrátka väčší. Pre začiatok by ako jeden z dvoch hráčov základnej zostavy nemusel byť v záporných hodnôt účasti na ľade.
12. Jordan Staal - Pittsburgh Penguins
Neľahkú úlohu jest hodnotiť Jordan Staal. Oproti väčšine hráčov, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, má veľký handicap v podobe iba 34 odohraných zápasov. A aj v niektorých z týchto duelov sa zdalo, že dvadsaťtriročný útočník má stále produktívne medzery. Pokiaľ ide o defenzívu, je jedným z defenzívne veľmi dobre vybavených hráčov. Zriedkakedy chybuje a keď už chybu urobí, väčšinou ju stačí napraviť. Pri trestaní súperov je nekompromisný. Napriek tomu sa nemožno ubrániť dojmu, že čo sa útoku týka, ešte neukázal, čo by v ňom podľa všetkého malo byť. Čo mu totiž stále chýba, je aspoň päťdesiatich bodová sezona. K nej navyše nemusel prísť ani tento rok, hoci by sa dosť možno premiérovo dostal cez hranicu tridsiatich gólov. Strelecký apetít sa ho totiž tento rok držať značný. Vo svojich 34 zápasoch nastrieľal kvalitné porciu 15 gólov, na ďalších päť potom prihrával. Na druhú stranu, nie sú to len body, čo z neho pre Pittsburgh robí tak dôležitého hráča. Hráč s jeho charizmou je na pohľadanie a nie je náhodou, že od tej doby, čo sa zranil, sa Pittsburghu vyhráva ťažko, ak nerozhodne Jevgenij Malkin.
11. Olli Jokinen - Calgary Flames
Je to tak. Olli Jokinen, zdá sa, chytil druhú miazgu av tohtoročnej sezóne predvádza suverénne najlepší hokej od tej doby, čo pred piatimi rokmi opustil Floridu. Je odvážny, je priebojný, je sebavedomý. Prezentuje vlastnosti, po ktorých akoby sa v posledných rokoch zľahla zem. A ak máte pochybnosti hoci len o jednej z nich, stačí sa pozrieť na niektoré zo zápasu Flames. Verve, s akou sa ženie do útoku, posilňuje aj jeho spoluhráča z formácie. Tí mimochodom ani v jeho prípade tento rok nie sú úplne jednoznační. Začínal v druhej rade, už niekoľkokrát bol však povolaný do elitnej formácie a je veľmi pravdepodobné, že v nej aj dokončí sezónu. Určiť však niekoho iného, koho by šlo považovať za rýdzo druhého centra Calgary, je v tohtoročnej sezóne nadľudská úloha. Konkrétne stredný útočníci sa v albertském tímu točí ako na bežiacom páse. Bez ohľadu na pozíciu však nie je pochýb, že si Olli Jokinen takto vysoké postavenie v našom hodnotenie zaslúži. Predvčerom sám zničil San Jose, bodoval už v piatich stretnutiach za sebou. Vďaka tejto šnúre je momentálne najproduktívnejším hráčom tímu. Áno, nestačí mu ani hviezdny kapitán Jarome Iginla. Len tá vhadzovanie by mohla byť trochu efektívnejšie. Úspešnosť 44,7% si tridsaťtriročný Fin za klobúk nedá.
10. Mike Richards - Los Angeles Kings
Nehrá zle. Aspoň čo sa defenzívne časti hry týka, je jeho prínos pre tím Kings značný. Keď ale dáte za hráča to, čo poslali do Philadelphie Králové za Mikea Richardsa, čakáte od neho oveľa viac, než len to, že bude platný v defenzíve. Za Schenna, ktorého kariéra stúpa strmo nahor a Simmonds, ktorý sa stal obojstranným pilierom na krídlo Letců, sa v Los Angeles očakávali bodové prídely a to značné. V tomto ohľade nemôžu byť Kings so svojou letnou posilou v žiadnom prípade spokojní. 28 bodov síce nie je najhorší výsledok, ale vzhľadom k Richardsová platu, spomínanom odstupnom i jeho hernom prejave je to stále podpriemer. Mike Richards ešte vo Philadelphii ukázal, že vie nazbierať aj osemdesiat bodov za sezónu. Ak majú Králové konečne preraziť bránami play-off, mal by sa na takéto výkony rozpamätať. Zatiaľ sme bývalého kapitána Flyers iba kritizovali, desiate miesto si ale podľa nášho názoru zaslúžia. Pokiaľ ide o ofenzívny univerzálnosť, je na neho spoľahnutie a vzhľadom k tomu, že sa v Los Angeles plánuje príchod posíl na krídla, mohol by sa rozpamätať aj po potrebnom produktívny stránke.
9. Mikhail Grabovski - Toronto Maple Leafs
Ešte zhruba po tretine sezóny to vyzeralo, že Grabovski je jasným odpadlíkom tohto roka a suverénnym kandidátom na výmenu za kvalitnejšieho centra. V poslednej dobe sa toho ale veľa zmenilo. Respektíve môžeme povedať, že oproti minulej sezóne sa takmer nič nezmenilo. Z Michaila Grabovskiho je zase ten dominantný útočník, ktorého výkony ťahal Toronto vlani. Bojuje a tiež stabilne boduje. Je to presne ten bieloruský center, akého poznáme a ten istý hráč spôsobuje problémy príjemnejšieho charakteru generálnemu manažérovi Maple Leafs, Brianovi Burkeovi. Grabovskimu totiž po sezóne končí zmluva a mal by sa stať voľným hráčom bez obmedzenia. Bez obáv môžeme tvrdiť, že keby vo svojich mdlých výkonoch z úvodu ročníka pokračoval aj po prelome kalendárneho roku, dosť možno už ani modrobiely dres neobhajoval. O novom centra pre Toronto sa totiž hovorilo veľa. Vzostup Grabovskiho formy ale všetky špekulácie aspoň zatiaľ utíšil. Meniť takto hrajúceho hráča by totiž nedávalo príliš veľký zmysel a to vie Burke lepšie než kto iný. Otázkou na dlhšie rozprávanie potom je, či bude dvadsaťosemročný útočník hájiť farby javorových listov aj v budúcej sezóne. V tej tohtoročnej je ale po Kessel a Lupulovi najnebezpečnejším hráčom mužstva a túto pozíciu si teda zaslúži.
8. Vincent Lecavalier - Tampa Bay Lightning
Nemá ľahkú pozíciu. S najväčšou pravdepodobnosťou až do konca kariéry sa na neho bude pozerať ako na predplateného hráča, ktorý nikdy nenaplnil svoj potenciál. Teda aby sme boli presnejší, nie je tajomstvom, že Vincent Leacavalier odohral dve úplne skvelé sezóny. Po tej druhej z nich, dvaadevadesáti bodové, u neho ale nastal značný výkonnostný prepad, s ktorým sa do dnešných dní nevyrovnal. A vzhľadom k tomu, akými výkonmi sa prezentuje Steven Stamkosom, ktorý Lecavalier oprávnene prebral pozíciu prvého centra Lightning, sa dá povedať, že na súčasných hodnotách by už mala niekdajšia jednotka draftu vydržať. Teda samozrejme za predpokladu, že sa neprepadne ešte hlbšie. To by ale snáď nastať nemalo. Hoďme ale plat stranou. Keby bol Vincent Lecavalier štandardne plateným hráčom, dal by sa považovať za výborného druhého centra, ktorým bezpochyby je. Tento rok má zatiaľ na konte solídnych 45 bodov z 55 zápasov. Tradične sa nevyhýba konfrontácii telo na telo a ak je to uskutočniteľné, snaží sa ísť svojim spoluhráčom príkladom. Ostatne ako od kapitána sa od neho nič iné nečaká. Jeho výkony napovedajú, že kým bude hrať v Tampe Bay, mali by mať Blesky post druhého centra zaistený lepšie ako väčšina ligy, čo je najpodstatnejšie.
7. Henrik Zetterberg - Detroit Red Wings
Snáď o každom hráčovi, na ktorého dnes padla v našom hodnotení rad, hovoríme v súvislosti s nejakým výkonnostným prepadom alebo nesplnenými očakávaniami. Výnimkou ale bohužiaľ nebude ani Henrik Zetterberg. Hviezdny útočník ešte v minuloročnej sezóne dokázal nazbierať skvelých osemdesiat bodov, čo ale nie je nič, čo by od neho Red Wings bežne neočakávali. Ich očakávania sú však úplne oprávnená. Ak hovoríme o Henri Zetterbergovi, nesmieme predsa zabudnúť, že je reč o bývalom držiteľovi Conn Smythe Trophy. Z bývalých úspechov ale celkom zjavne nemožno žiť večne.
V tohtoročnej sezóne už v Detroite dospeli k tomu, že je potrebné konečne rozomlieť ofenzívnu silu. Svoje dve elitnej formácie tak postavili okolo Pavla Datsyuk a práve Henrika Zetteberga. To na jednu stranu nie je vôbec nerozumná voľba, pretože Zetterberg je sám o sebe na výsosť kvalitným a kreatívnym hráčom a dokáže ťahať útok. Ešte nebezpečnejším ale je v kombinácii s iným hráčom vysokej úrovne. Ani s týmto deficitom to ale tento rok nie je tak zlé. Červeným krídlam sa totiž podarilo ustáliť dve formácie a tá druhá s Filppulou a Hudlerom, ktorej šéfuje práve "Zetta" pracuje nad očakávanie dobre. Na fakte, že Filppula už nazbieral 43 bodov a už teraz tak prekonal svoje kariérne maximum a Hudler ich má 34, má Henrik Zetterberg nemalý podiel.
6. Patrik Eliáš - New Jersey Devils
Aj na miestach 6-10 sa našiel hráč, o ktorom snáď ani nedá povedať krivého slovíčka. Ten hráč sa volá Patrik Eliáš av tohtoročnej sezóne, rovnako ako vo väčšine sezón za posledných trinásť rokov, ťahá ofenzívu New Jersey ústrety úspešnému koncu sezóny. Celú zámorskú kariéru strávil na poste krídla, až vlani bol v podstate z donútenia postavený do stredu útoku a tento rok už možno s kľudom povedať, že na tomto poste si vedie úplne skvele. Teda, aby sme českého veterána zase nevychválili až do nebies, vhadzovanie by mohol zvládať aspoň o niečo lepšie. Úspešnosť 43,9% nie je nič, čím by mohol niekoho nadchnúť. To už ale neplatí o jeho výkonoch ako takých. V súvislosti s tímom diablov sa tento rok v NHL nehovorí o moc veciach viac, než že hlavným strojcom ich úspechov je tridsaťpäťročný ofenzívny matador a to všetko zvláda zo druhého radu. Vedľa neho navyše nehrajú žiadne hviezdy. Petr Sýkora i Dainius Zubrus síce očividne ešte majú v NHL čo ukázať, určite však nejde o hráčov, ktorí by dvíhali divákov zo sedadiel. Aby sme ale boli úplne korektné, ani toto už ale neplatí. Eliáš totiž v posledných zápasoch presedlal do elitnej formácie medzi Pariseho a Kovalchuk a táto rada budí naozaj strach, najmä keď sa zdá, že svojim starým ofenzívnym chúťkam začal navykať Ilja Kovalchuk. Český útočník má v súčasnosti na konte 53 bodov získaných v 54 zápasoch a je najproduktívnejším hráčom mužstva. Aj napriek výborná produktívny čísla ale Eliáš nezanevírá na obranu. V početnej nevýhode trávi v priemere takmer dve minúty za zápas.
5. Logan Couture - San Jose Sharks
Mladosť vpred. Toto je heslo, trend ak chcete, akým sa uberá súčasná NHL a náš rebríček nie je výnimkou. Veková hranica najlepšie päťky druhých centrov vskutku nie je veľká. Ku starobe jednotlivé elitnej päťky sa ale ešte jednotlivo dostaneme. Piatym najlepším druhým centrom súčasnosti je Logan Couture, dvadsaťdvaročný útočník v službách San Jose Sharks. Pokiaľ ide o Couturův vzťah k organizácii Sharks, dal by sa bez väčších problémov označiť ako jej vlajková loď. Jeho si vybrali na deviate mieste draftu 2007, na jeho výchove v Kalifornii pracovali, ako najlepšie vedeli. Svoju úlohu zvládli majstrovsky. Z Logana Couture rastie elitnej útočník. Plody svojej práce začali Žraloky poriadne žať už vlani. Vtedy dvadsaťjedenročný mladík nastúpil ako nováčik do druhej formácie a už po niekoľkých dueloch bolo jasné, že tam bez pochyby patrí. S Clowe a Heatleym vytvorili jednu z najviac zosúladené radov ligy. Jeho vývoj ale tento rok pokračuje tým najlepším smerom. Sharks síce sužuje maródku a okolo neho i ostatných sa tak často točí spoluhráči, ani to mu ale nezabránilo, aby v doterajších 54 zápasoch nastrieľal 23 gólov a pridal rovnaký počet prihrávok. Cez minútu si zahrá pri oslabeniach, takmer neprehrešuje. V pomere získaných a stratených pukov je suverénne najlepším hráčom tímu.
4. Ryan O'Reilly - Colorado Avalanche
Je tomu sotva týždeň, čo oslávil 21. narodeniny, už teraz sa ale môže smelo radiť medzi to najlepšie, čo možno medzi strednými útočníkmi v NHL vidieť. Zmienili sme, že žralokom sa na výbornú podarila výchova Logana Couture, v prípade Colorada a Ryana O'Reillyho je tomu však možno ešte lepšie. Hoci z veľkej časti môže za svoj rozvoj prevažne samotný mladý útočník a jeho hráčska nátura. Po draft 2009 totiž len málokto očakával, že by ho mohli Lavíny ihneď nasadiť do NHL a snáď nikto nemohol očakávať, ako dobre si v elitnej lige povedie. O'Reilly ale svoju pozíciu zvládol. Nielenže ju zvládol, on ju zvládol úplne skvele. Dva roky strávil v coloradských "bottom" formáciách a stal sa kľúčovým hráčom tímu na oslabenie. Jeho defenzívne schopnosti dosiahli už v jeho dvadsiatich rokoch takej úrovne, aké nedosahujú tie hráčov starších o desať i viac rokov. V úvode sezóny síce nastupoval opäť v treťom rade, vzápätí ale presvedčil, že už má dostatočné kvality na to, aby mohol povýšiť. Veľa mu tiež pomohlo, že sa dokázal zohrať s ďalším veľkým coloradským talentom, Gabrielom Landeskogem. Teraz spolu úradujú v druhej formácii a pokladajú základy budúceho úspešného tímu. Ale vráťme sa opäť k samotnému O'Reillymu. Ten síce nemá toľko bodov ako napríklad Logan Couture, aj jeho 41 mu ale stačí na to, aby bol najproduktívnejším hráčom Colorada. Navyše aj napriek tomu, že už teraz väčšinou nastupuje v presilovkách, si stále svoje odohrá aj na oslabenie ak jeho defenzívnym schopnostiam - Iba Pavel Datsyuk a Jonathan Toews pripravili súpera o viac pukov ako on a výhradne kapitán Chicaga má lepší pomer stratených a získaných kotúčov. Aby sme nezabudli, O'Reilly je ku všetkému vynikajúce na vhadzovanie. Úspešnosť 53,5% v dnešnej dobe nemá zrovna moc hráčov.
3. Jamie Benn - Dallas Stars
Pokiaľ ide o šikovnosť, Couture sa zrejme nevyrovná. Pokiaľ ide o bránenie, nevyrovná sa O'Reillymu. Ovšem sčítame Ak maximum hráčskych vlastností, musí Jamie Benn zákonite stáť nad oboma svojimi kolegami. Dvadsaťdvaročný útočník, ktorého Stars vykutali až v piatom kole draftu 2007, sa stal vo svojej tretej plnej sezóne NHL nepostrádateľným hráčom Dallasu. Ofenzívny hra mužstva stojí a padá na jeho výkonoch. A nielen tá. Ak je na ľade, majú Hviezdy veľmi slušnú šancu, že bránku nielenže dajú, ale tiež žiadnu nedostanú. K praktizovanie svojich zručností totiž Jamie Benn dostal do vienka postavu, dalo by sa povedať, úplne ideálnych hokejových rozmerov. Samotné herné umenie je ale len jednou zo stránok jeho významu pre mužstvo. Len ťažko by ste hľadali hráča, ktorý je v takto nízkom veku tímovým lídrom tak vysokej úrovne. Nie je vôbec prekvapením, že sa v poslednej dobe začalo na jeho drese objavovať "A" pre asistenta kapitána Brendana Morrow a za čas opäť príliš neprekvapí, ak to nebude Loui Eriksson, ale práve Jamie Benn, komu bude zverená úloha kapitána mužstva. Pokiaľ ide o charizmu, môže toho svojim spoluhráčom ponúknuť viac než kto iný. Že je so 49 bodmi v 51 zápasoch najproduktívnejším hráčom mužstva, snáď ani nebolo potrebné dodávať.
2. Ryan Kesler - Vancouver Canucks
Neboduje toľko ako vlani. To ale ani nemusí. O jeho význame pre tím už totiž nikto nepochybuje. Ak ešte boli pochybnosti o jeho schopnostiach po minuloročnej základnej časti, väčšinu z nich rozdrvil v play-off, kde mal leví podiel na tom, že sa Canucks vôbec dostali do finále. A tie, ktorým nestačilo ani Keslerovo účinkovanie v play-off, museli byť definitívne umlčanie na odovzdávanie cien v Las Vegas, odkiaľ si dvadsaťsedemročný útočník, najstarší z finálovej päťky, odniesol Frank J. Selke Trophy, cenu pre najlepšie brániaceho útočníka ligy. Ako ťažko sa kosatkám žije bez neho, sa mohli v tohtoročnej sezóne presvedčiť. Ryan Kesler sa zranil a päť stretnutí chýbal. Vyhrávať bez neho nešlo lekcie. S trochou nadsázky sa dá povedať, že pre naozaj dôležitá zápasu je nahraditeľný jeden každý hráč zostavy vrátane bratov Sedinových. Jeden každý hráč okrem Ryana Keslera. Kapitánske "C" síce nosí na prsiach Henrik Sedin, pravý líder mužstva sa ale ukrýva v jeho druhej formácii. V bodovaní je hneď za švédskymi bratmi, na rozdiel od nich ale hrá cez dve minúty za zápas v oslabení, drží si skvelú úspešnosť na vhadzovaní a zásadne neprehrešuje. Tento rok sa nechal súperovi pripraviť o púhych osem pukov, sám ich pri tom získal 31.
1. Patrice Bergeron - Boston Bruins
Podobne dominantným štýlom, akým prezentoval svojou famózny obojstrannú hru Ryan Kesler v minuloročnej sezóne, tento rok všetkých súperov vrátane Keslera samotného drví Patrice Bergeron. Nebudeme vôbec preháňať, ak povieme, že ide o jedného z najvšestrannejších útočník súčasnosti, možno vôbec toho nejvšestrannějšího. Neveríte? Po 55 zápasoch má na konte 48 bodov, s ktorými je najproduktívnejším hráčom bostonských medveďov. V hodnotení + / - dosahuje fantastického súčtu 25 kladných bodov. Viac má z tímu len hráč ťaží z jeho prihrávok, Tyler Seguin. Nekončíme. Z celkových necelých 19 minút na ľade trávívá celé dve na oslabenie, nebojí sa ísť do súboja telo na telo, zablokovať strelu takisto nie. Puky nestráca, naopak ich dokáže obrovský počet vybojovať. Pojem chyba by ste v jeho slovníku hľadali len ťažko. Nestačí? Úspešnosť na vhadzovaní má neuveriteľných 57,8%. Lepšie si na buly vedie iba pätica hráčov z celej NHL s aspoň päťstovkou vhadzovanie na konte. Nahlas sa o ňom hovorí ako o najväčšom kandidátovi na Frank J. Selke Trophy. Úplne oprávnene samozrejme. Pokiaľ ide o konkurenciu, rovnať sa mu môžu pri najlepšom dvaja hráči. Akonáhle Zdeno Chára ukončí kariéru, nie je najmenších pochýb o tom, kto bude novým bostonským kapitánom.
AUTOR : Roman Chrenčík
30. Ville Leino - Buffalo Sabres
Leinovo meno na samotnom konci rebríčka väčšinu z vás zrejme neprekvapuje. Pozícia dvadsaťosemročného Fina ale nie je spôsobená len matnými výkonmi jeho a jeho spoluhráčov. Veľkú časť viny na jeho zaradenie nesie tiež samotné vedenie tímu. Ville Leino na pozíciu centra už pred tohtoročné sezónou pôsobil. Bolo to však ešte vo fínskej najvyššej súťaži, kde naposledy hral v sezóne 2007-2008. Pre mnoho ľudí teda nebolo až tak veľkým prekvapením, že mu práve stred útoku zrovna dvakrát nesednul. A nesednul mu naozaj veľa. V súčasnosti je Leinova úspešnosť na vhadzovaní žalostný 38,1%. Podobný hráč by v strede útoku naozaj hrávať nemal. Tým sa ale zároveň dostávame k tomu, že už na konci sezóny by Leino ani nemusel byť do tohto rebríčka zaradený. Na centre ho totiž postupne začali nahrádzať iní hráči, ktorým sa darilo zvládať predovšetkým vhadzovanie o poznanie lepšie. Pravdou však zostáva, že od hráčov druhej rady, či už hrá na akomkoľvek počte, sa očakáva oveľa viac ako 11 bodov v 38 dueloch.
29. Marcus Kruger - Chicago Blackhawks
Podobne ako v prípade Villeho Leino v Buffale, ani pozícia Marcusa Kruger v strede druhého radu Chicaga nie je celkom jasná. Napriek tomu je ale o mnoho jasnejšie než tá Leinova, ale čo je pre Jastrab dôležitejšie, malo by to platiť aj do budúcnosti. Sezónu začal na centre druhej formácie pomerne prekvapivo hviezdny Patrick Kane a ešte väčším prekvapením bolo, že sa mu na tomto mieste darilo. Súdiac podľa počtu odohraných zápasov tam by dokonca pozíciu v tomto rebríčku zaslúžil on. Prvotným chicagským záujmom je ale to, aby hral Kane na krídle. A vzhľadom k tomu, že Dave Bolland má predplatenú pozíciu centra tretieho a Jonathan Toews zase prvého, zostáva na tretieho čistého centra v chicagskej zostave práve druhý rad. Tento rok hrá svoju premiérovú sezónu, zatiaľ sa teda skôr rozhliada, čo je napokon tiež opodstatnenie toho, prečo má na konte len 11 bodov zo štyridsiatich zápasov. Nikto ale nepochybuje o tom, že do budúcnosti u takéhoto súčtu ani podobne nízkych zostávať nebude. Už teraz je Marcus Kruger dôležitou súčasťou tímu a jeho význam by sa mal zväčšovať, s čím samozrejme porastie aj jeho pozícia v rebríčku.
28. Marcel Goc - Florida Panthers
Hitparáda hráčov, ktorí tak úplne nepatrí na svoj súčasný post, pokračuje. V prípade Marcela Goce, útočník Floridy, ide už však len o istú "administratívna záležitosť". Goc totiž bez pochyby je čistým centrom, v ideálnom prípade však tretím. V stredu druhej floridskej radu sa pred ním chvíľu predstavoval Tomáš Kopecký av čase jeho zranenia zase Shawn Matthias, teraz ale platí, že ak budú všetci floridskí stredopoliar zdravie, miesto v druhej rade patrí osmadvacetiletému Nemci. Ten by sa dal konkrétne pre floridský tím označiť ako typická znoucestnost. Ofenzívne nemá Goc čím nadchnúť, čo sa ale týka defenzívy, operuje väčšinou s maximálnym nasadením. Na vhadzovanie sa drží na kvalitné hodnote 51,6%, viac však nadchne svojím pomerom získaných a stratených pukov. Ten má v rámci floridských útočník lepší iba jediný muž, Tomáš Kopecký. Rovnaká dvojica útočníkov je tiež tou, ktorá toho odohrá najviac na oslabenie. Goc (2:26) v početnej nevýhode hráva o osem sekúnd viac ako Kopecký. Za 26 zápasov má zatiaľ na konte prijateľných 9 bodov.
27. Frans Nielsen - New York Islanders
Iste. Niekto môže namietať, že dánskeho centra v službách ostrovanov podceňujeme, nie je tomu ale tak. Sme si plne vedomí jeho kvalít aj toho, ako často býva prehliadaný širokou masou hokejovej verejnosti, napriek tomu si ale za 27. pozíciu plne stojíme. Pravda je totiž taká, že ak by Nielsen zamieril do silného mužstva, vykonával by pozícii centra číslo tri a na nej už by mohol byť úplne oprávnene považovaný za absolútnu ligovú špičku, ako druhý center skrátka toľko nenadchne. Podobne ako väčšina hráčov Islanders mimo ich prvý rad tento rok bodovo zrovna dvakrát neexceluje, to ale nie je nijako kľúčovým faktom. Nielsen nikdy nebol vyhláseným zberateľom bodov, hoci vlani ich získal obstojných 44. Tento rok je z toho zatiaľ 22 bodov v 48 zápasoch. Avšak k jeho plusom. Medzi defenzívnymi útočníkov v NHL môže byť bez väčších problémov považovaný za špičku. Keby len dokázal udržať buly nad hranicou 50%, dal by sa dokonca nazvať ako exkluzívny hráč. So svojím pomerom získaných a stratených pukov a vyťaženosti na oslabenie ale minimálne pre Isles už exkluzívnym hráčom je.
26. Patrik Berglund - St. Louis Blues
Prišiel do NHL a žiaril. Dokonca to vyzeralo, že môže smelo súperiť o post prvého centra tímu. Potom však nastala jeho sezona číslo dva as ňou spojený syndróm druhej sezóny, ktorý u neho prepukol. Nasledoval minuloročný ročník a ďalší veľký Berglundův vzostup a jeho premiérové pokorenie bodové "päťdesiatky". No a nakoniec, nakoniec je tu jeho ďalšie recesia, tá tohtoročná. Štýl trénera Hitchcocka úplne zjavne nie je tým pravým pre talentovaného Švéda. V 49 zápasoch si zatiaľ pripísal iba 20 bodov, čo naozaj nie je niečo, čo by sa od neho očakávalo. Na rovinu, Patrik Berglund, kosba jeho postava diktuje niečo úplne iné, nie je hráčom práve vynikajúcim v defenzívnych aspektoch hry. Pokiaľ ale ide o zbieranie bodov a ofenzívny poňatie hry, jedná sa len ťažko zastavitelné produktívny eso. Ostatne, keď meriate 194 centimetrov a vážite "metrák" vážne sa nemusíte moc báť, že sa nájde niekto, kto vás v plnej rýchlosti zastaví. Berglund musel chtiac-nechtiac prijať pozíciu aj na oslabeniach a privyká si zatiaľ pomaly. Stále je ale hráčom, od ktorého sa toho v St. Louis očakáva veľa, nepochybujte teda o tom, že už za nedlho môže podobným rebríčkom vyletieť strmo nahor.
25. Shawn Horcoff - Edmonton Oilers
Mnohí by edmontonského kapitána radi videli v tomto hodnotenie ešte nižšie, iní zase oveľa vyššie. 25 pozícia sa v súčte názorov na výkony Horcoff javí ako istý kompromis. Shawn Horcoff pravdepodobne nie je úplne tým typom hráča, ktorého by si niekto vybral k bodové produkciu. Teda v súčasnosti nie je a predovšetkým pre priaznivcov Edmontonu zrejme už asi ani nikdy nebude. Správať totiž nádej na to, že by snáď ešte niekedy mohol zopakovať svoju, dalo by sa povedať, legendárny sezónu 2005-2006, v ktorej nazbieral 73 bodov, by sa rovnalo to najväčšie možné naivite. Ak to bude u Oilers aspoň z časti fungovať tak, ako by malo, mohol by Horcoff do tímovej bodové kasy prispievať každoročne prídelom 40-50 bodov, čo by mohlo stačiť, ak jeho spoluhráči patrične zaberú a začne sa napĺňať ich talent. Ako sme ale už povedali, body nie sú to hlavné, čím je Horcoff pre súčasný Edmonton prínosný. Na ľade totiž odedře zrejme najviac čiernej práce zo všetkých útočník tímu, tiež toho tiež najviac odohrá celkovo aj na oslabenie. Na početnej nevýhodu je iba 12 útočníkov z celej ligy nasadzované častejšie ako on. Škvrnou na jeho tohtoročných záznamoch je 16 záporných bodov v hodnotení + / -.
24. Kyle Turris - Ottawa Senators
Prekvapení? A videli ste už Kylea Turrise hrať v drese Ottawy? Pretože ak áno, museli ste očakávať jeho umiestnenie možno aj ešte o pár stupienku vyššie. Sezona a vlastne celá kariéra sa zatiaľ pre trojku draftu 2007 nevyvíjala vôbec dobre. Vo Phoenixe sa nie a nie presadiť a tento rok všetko vyvrcholilo hádkami o nový kontrakt. Za Kojot však na šťastie pre neho musel odohrať iba šesť zápasov, v ktorých akoby snáď na dôkaz zmaru spolupráce jeho s Kojot nebodoval. Týždeň pred Vianocami ale Turris dostal predčasný darček, bol vymenený do hlavného mesta Kanady.
K senátorom ale pricestoval iný útočník ako ten, ktorý frustrovaný opúšťal Phoenix. Dvadsaťdvaročný center žiaril po príchode k tímu entuziazmom a nadšením z novej príležitosti, príležitosti k reštartu kariéry. Však sa za ňu aj senátorom náležite odvďačil. Bodoval hneď v prvých troch zápasoch za ne. Celkom si potom v Ottawského drese pripísal 13 bodov v 19 zápasoch. To je veľa solídnu bilanciu, čo hovoríte? Na ľade často pôsobí nezastaviteľne. Je kreatívny, nechýba mu odvaha, nedopúšťa sa zbytočných chýb. Konečne sa zdá, že jeho kariéra nabrala ten správny smer. Očakávajte strmý vzostup nahor v tomto i iných poradiach.
23. Antoine Vermette - Columbus Blue Jackets
Pod pojmom "ideálne druhý center" si teraz zrejme predstavujete minuloročného víťaza Frank J. Selke Trophy Ryana Keslera. Táto vízia však nie je celkom správna. Sú totiž tímy a nie je ich zrovna málo, kde by mohol Kesler pôsobiť ako center číslo jedna. Z tohto a ďalších dôvodov má veľmi blízko k onej idealitě pre túto prácu práve Antoine Vermette. Iste, tohtoročná sezóna tomu tak úplne nenasvedčuje, verte ale, že columbusský stredopoliar má prakticky všetko, čo by ste si od hráča jeho postavenie predstavovali a nezabúdajte na to, že ešte pred dvoma rokmi, keď sa Blue Jackets darilo, nazbieral výborných 65 bodov. Fakt, že tento rok ich má na konte zatiaľ len dvadsať, toho zase toľko nenapoví, vzhľadom k tomu, že najproduktívnejší hráč tímu ich má 33. Rick Nash ale hráva priemerne takmer 20 minút za zápas a na oslabenie nastupuje skôr sporadicky. To Antoine Vermette odohrá v zápase priemerne 17 minút a 26 sekúnd, hneď dve minúty z toho ale trávia v početnej nevýhode. Príliš často neprehrešuje a keď, potom svoje chyby dokáže odčiniť, ofenzívny potenciál má stále veľký ak tomu všetkému je výborný na vhadzovanie. Úspešnosť 57,5% naozaj nemá len tak niekto. V kvalitnejším tímu by s prehľadom prekonal päťdesiatimi bodovú hranicu.
22. Marcus Johansson - Washington Capitals
Mladosť sa derie dopredu. Ak sme minuli u Marcusa Kruger tvrdili, že na tak nízkej pozícii je len vďaka veku, u Marcusa Johanssona to platí dvojnásobne. Švédsky mladík pôsobí v tíme Capitals druhým rokom, svoju pozíciu v strede druhej formácie ale drží pevne v rukách. Len málo hráčov jeho veku sa môže pochváliť takou dávkou kreativity ako on. Jeho minuloročné súhry s Alexandrom Ovečkinom, najväčšou hviezdou Caps, nezriedka kedy zdvíhali divákov zo sedadiel.
Tento rok nastupuje priemerne na necelých 16 minút aj to mu ale stačilo na to, aby už po 46 zápasoch sezóny prekonal svoj bodový súčet z nováčikovskej sezóny. Nepôjde o scestné informáciu, ak povieme, že jeho vývoj pokračuje úplne podľa plánov a jeho význam pre mužstvo sa bude z roka na rok zväčšovať. Len by to k jeho prirodzenej kreativite a ofenzivnímu myslenie chcelo pridať aj defenzívne aspekty hry, tých zatiaľ Marcus Johansson toľko nepochytil. A ku škode by nebolo ani zlepšenie sa na vhadzovanie. Úspešnosť 43,6% vskutku nie je to pravé.
21. Jussi Jokinen - Carolina Hurricanes
Určiť druhého centra Canes úplne presne, asi nie je možné. Počas tohtoročnej sezóny sa na tejto pozícii postupne vystriedalo minimálne kvarteto hráčov. Najviac zápasu tam ale odohral práve Jussi Jokinen, ktorý odohral v stredu druhej carolinské formácie aj väčšinu minulej sezóny. Práve z týchto dôvodov tak označujeme ako druhého centra tímu práve jeho a ako taký si rebríčkové postavenie, na aké sme ho zaradili, nepochybne zaslúži. Podobne ako vlani aj tento rok totiž v Caroline jasne patrí medzi trio najlepších útočník a to nielen, čo sa bodov týka. Na oslabenie trávi priemerne cez minútu za zápas, veľa používaným je aj na presilovky. Pri útočení ani bránenie spravidla neprehrešuje, ako jeden z hŕstky hráčov Canes si drží kladné skóre v hodnotení + / -, s 27 bodmi je tretím najproduktívnejším hráčom mužstva. Na to, že bol pôvodne vyškolený ako krídlo, má navyše výbornú bilanciou na vhadzovanie. Jeho 55,7% nemá ani veľa hviezdnych centrov. Viac, než tímu skutočne dáva, snáď ani od dvadsaťosemročného Fina nemožno požadovať. Medzi druhými centrami NHL má nepochybne svoju pevnú pozíciu a to nikde v suteréne.
20. Nik Antropov - Winnipeg Jets
Nebyť jeho postavy, dalo by sa povedať, že sa jedná o hráča, ktorý síce spravidla nesklame, nemá ale ani čím nadchnúť. On ale postavu má a to konkrétne takú, že väčšie disponuje iba jediný útočník v celej NHL, Brian Boyle z New Yorku Rangers. Avšak na rozdiel od kolosu vo farbách Jazdcov, Antropov k svojej muskulatúry dostal nadelená aj niečo hokejových zručností. Nie snáď, že by Boyle nebol kvalitný hráč, Antropov je ale predsa len trochu iná trieda hráčov.
Fyzická stránka veci však Nika Antropov predurčuje v rámci jeho herného štýlu predovšetkým ku kvalitným brániacim schopnostiam, ktoré samozrejme má. Na oslabenie trávi necelé dve minúty za zápas. Na rozdiel od mnohých iných borcov podobných rozmerov, tridsaťjedenročný Kazach sa môže vytasiť aj so svojím hokejovým myslením. Je patrične kreatívne, jeho prihrávkam nechýba presnosť. Ťažko povedať, či ešte niekedy zopakuje svoju úvodný sezónu v drese Winnipegu respektíve vtedy ešte Atlanty, prínosom pre tím je ale značným. Len keby sa zlepšil na vhadzovanie. Úspešnosť 44,4% nie je vôbec dobrá.
19. David Legwand - Nashville Predators
Do sezóny vtrhol, ako by sa snáď chcel po štrnástich rokoch zbaviť nálepky hráča, ktorý nikdy nedokázal naplniť svoj potenciál. V júni už to vskutku bude 14 rokov, kedy Predators, nový tím NHL, použili svoj vôbec prvý výber v histórii práve na tohto centra. Dnes už je isté jedno. Hráčov, okolo ktorého sa malo začať budovať úplne nové mužstvo, mohli vybrať oveľa lepšie. Aby sme ale Davidovi Legwandovi nekrivdili, Nashville bol vždy skôr tímom, v ktorom sa vyžadovala istota a precíznosť a tieto vlastnosti tímu Legwand priniesol. Nebyť mimoriadne slabé sezóny 2009-10, prežil Legwand svoju kariéru bez výraznejšieho výpadku výkonnosti, teda aspoň toho negatívneho. Pozitívny, třiašedesátibodový, prežil v sezóne 2006-07. Tento rok má po 49 zápasoch 32 bodov a stále teda existuje šanca a vcelku reálna, že až po druhej v kariére prekoná päťdesiatich bodovú hranicu. Aj keby sa tak ale nestalo, bude sa tohtoročný ročník v jeho prevedení počítať medzi tých povedenější. Ako sme totiž už vyššie uviedli, sezónu začal znamenite, to bolo však v prvom rade a obrovským časom na ľade. Postupne sa stabilizoval v strede druhej formácii a vzhľadom k tomu, že tréner Barry Trotz už peknú riadku zápasu s radmi nehýbal, je s ním aj jeho spoluhráči spokojný. Legwand je odolný posilou na oslabenie a zárukou 40-50 bodov za sezónu. Vo "strednej triede" druhých centrov má teda určite svoje miesto. Len tá vhadzovanie.
18. Matt Cullen - Minnesota Wild
Je možno trochu na škodu, že Matt Cullen nepôsobí v silnejšom mužstve. Pre začiatok by aspoň stačilo také, ktoré bude držať stabilné útočné formácie. Nie snáď, že by v Minnesote točili útoky schválne, zranenia sa na radoch tímu Mikea Yea vybláznila do sýtosti. To sa ale postupne prejavilo na niektorých hráčoch, ale samozrejme tiež na výsledkoch celého tímu. Sa súpiskou, akú má Yeo k dispozícii po väčšinu sezóny, by sa dalo len ťažko dosiahnuť lepšie výsledky, než akých zatiaľ Wild dosiahli. Ale späť k Mattovi Cullenovci. Kvalitnejší tím by jeho služieb iste využil oveľa viac vďaka drvivej väčšine schopností, akými tento tridsaťpäťročný veterán disponuje. Základom je vycibrená korčuliarska technika. Pokračovať môžeme výborným čítaním hry a samozrejme hokejovým myslením. V neposlednom rade sú tu potom jeho nemenej kvalitné defenzívne schopnosti, vďaka ktorým je veľa využívaný tiež v početných nevýhodách a na rozdiel od mnohých hráčov tiež perfektný úspešnosť na buly. Matt Cullen v priemere vyhrá 54% vhadzovaní.
17. Danny Briere - Philadelphia Flyers
Ako pravý opak vyššie spomínaného centra Wild, tak by sa dal charakterizovať Danny Briere. Teda aspoň čo sa herných aspektov týka. Pokiaľ ide o korčuľovanie, stále je veľa hráčov, ktorí sa mu ani v jeho 34 nemôžu rovnať. Jeho herný nátura by však zniesla prosté označenie - mašina na body. Ak odohral plnú sezónu, okrem jeho nováčikovskej sa nestalo, že by počas nej nazbieral menej než-li 50 bodov. Predvlani ich mal iba 53, vlani už ale opäť 68. Nebyť otrasu mozgu, ktorý si tento rok privodil, mohol opäť smelo pomýšľať na šesťdesiatich bodovú métu. Po 43 zápasoch bolo na jeho konte solídnych 30 bodov. Jeho strely sú rýchle, nečakané a zákerné, jeho prihrávky sú presné. Pokiaľ ide o ofenzívnu stránku hry, len ťažko môžete od svojho centra očakávať viac, než Danny Briere tímu v skutočnosti dáva. Pri bránení je ale naopak takmer nepoužiteľný. Toho si ale sú Flyers dobre vedomí a nechávajú mu priestor na to, aby predvádzať to najlepšie, čo dokáže a tento rok si v tomto ohľade neviedol vôbec zle. Nepočítajte s tým, že by v budúcnosti mala jeho bodová produkcia výraznejšie klesať. Hráči ako Danny Briere dokážu svoj bodový diel tímu odovzdať snáď za každých podmienok.
16. Saku Koivu - Anaheim Ducks
Pri prvom pohľade na štatistiky zrejme nenájdete nič, čo by vás v prípade fínskeho veterána nadchlo. Stačí však trochu dôkladnejšie pohľad a možno ľahko vyčítať, že pre súčasný Anaheim je práve stále nepostrádateľným hráčom. Tento rok sa mu nevyhlo zranenie a ona zápasu, ktorá museli Ducks odohrať bez svojho druhého centra v zostave, pre nich spravidla nedopadali vôbec dobre. Ale dosť rečí, nechajme za Saká Koivu, mimochodom dvorného nahrávače Teemu Selanneho, hovoriť fakty. V mužstve, kde majú len dva tri stabilné členovia základnej zostavy plusové hodnoty + / -, má Saku Koivu 9 kladných bodov. Kapitán Ryan Getzlaf ich má na porovnanie -16. A v tom istom mužstve, kde nemá žiadny hráč s aspoň "dvestovku" absolvovaných vhadzovaní úspešnosť nad 50%, má Saku Koivu veľmi kvalitných 52,4%. K tomu všetkému na anaheimskej pomery príjemných 27 bodov zo 43 zápasov a takmer 2 minúty odohrané každý zápas v početnej nevýhode. Je mu už 37 rokov, napriek tomu stále dokazuje, že do starého železa ešte zďaleka nepatrí.
15. David Desharnais - Montreal Canadiens
Prelom polovice nášho hodnotenia, ktoré začína Montrealským útočník, znamená okrem iného aj ďalšie podstatnú vec. Už Desharnaisem totiž štartuje celá plejáda hráčov, u ktorej často nie je podľa časov strávených na ľade a cirkulácie radov v tíme úplne isté, či skutočne pôsobí v druhej formácii alebo v prvej. Pokúsime sa teda byť čo najpresnejšie a menovať hráčov, ktorí toho tento rok odohrali najviac práve v druhom rade. A v tomto ohľade je práve David Desharnais tým, kto by mal reprezentovať montrealský tím aj napriek tomu, že približne od nového roku sa zdržuje prevažne v elitnej formácii. Do nej sa ale nedostal pre nič za nič. Obdiv za svoje výkony dosiahol útočník nemalého vzrastu už v minulej sezóne, svojej premiérovej v NHL. Začal v AHL, akonáhle ale ukázal, čo v ňom je, bolo takmer nemožné odoslať ho späť na farmu. V 43 zápasoch pozbieral sympatických 22 bodov. Ak ale majú tento rok ħabs vôbec nejakého stabilného centra, je to práve on. Slabšie obdobie mal Tomáš Plekanec, čas Larsa Eller ešte príde, ten Desharnaisův ale nastal teraz. 170 centimetrov meracie útočník s výborným hokejovým myslením a citom pre presné prihrávky vytvoril s Colom a Paciorettym elitnej rad Montreale a tento útok sa ako jediný dokáže presadzovať so železnou pravidelnosťou. A treba dodať, že Desharnais na tom nemá práve malý podiel aj keď má menej bodov ako jeho krídla. Oslabenie síce spravidla nehrává, ale ak je na ľade, nie je ľahké streliť Montrealu bránku. Desharnais totiž chybuje len výnimočne a súperovej chyby naopak vie patrične vytriešti. V tíme je najlepším hráčom v rozdiele stratených a získaných pukov.
14. Martin Hanzal - Phoenix Coyotes
Väčšinu sezóny a napokon aj v minulých rokoch bol Martin Hanzal po väčšinu času evidovaný ako druhý center Coyotes. Tú pravú pofidérnost ale nabrala jeho pozície až tento rok. S Rayom Whitneyho utvorili trio, ktoré Phoenixu vyhralo nespočet zápase tohtoročnej základnej časti, napriek tomu väčšinou nastupovali ako druhý útok. Až po Hanzalově návrate zo zranenia boli oficiálne uznaní ako najviac zosúladené formácie Coyotes a od tej doby oficiálne nastupujú čoby prvý útok. Aj keď si ale Yotes v budúcnosti nájdu prvého centra, isté je to, že Martin Hanzal je úplne exkluzívnym centrom číslo dva a nebyť jeho pôsobenia práve u defenzívne ladeného tímu Coyotes, je dosť pravdepodobné, že by toto tvrdenie začal potvrdzovať aj väčšími bodovými prídely. Totiž český útočník zrovna nie je tým, kto by potreboval defenzívne systém hry, len hŕstka druhých centrov súčasnej NHL sa totiž môže Hanzal napríklad len rovnať v jeho obranných schopnostiach. Je veľká škoda, že jeho zranenie, ktoré ho vyradilo na 14 zápasov, prišlo práve v tohtoročnej sezóne. Mal totiž zamiesené na to, aby vôbec prvýkrát v kariére prekročil štyridsiatich bodovú hranicu. Čo viac, za dobrých podmienok sa mohla vyrysovať aj "päťdesiatka". Štyridsať bodov ale nie je neprekonateľných ani teraz. Po 41 zápasoch ich má Hanzal 24 a do konca sezóny ich ešte Yotes odohrajú 37. To je veľa času na pozbieraniu 16 bodov, ale pokojne aj 26. Jeho formáciu sa darí, on sám vyhráva 53% vhadzovaní, nedávno tímu dokonca takmer sám vyhral zápas. Medzi elitnými druhými centrami NHL síce nebýva tak často vidieť, nepochybne k nim ale patrí.
13. Brad Richards - New York Rangers
Brad Richards druhý center? Brad Richards až 13. druhý center v NHL? Áno a ešte raz áno. Letné príchod hviezdneho centra do Rangers vzbudil veľký ohlas. Bol to on, kto ma prebudiť snipera Mariána Gáboríka a utvoriť s ním v každom slova zmysle elitnej útok. Realita je aspoň zatiaľ veľa odlišná. Teda aspoň tá časť týkajúca sa Brada Richardsa. Marián Gáborík sa totiž naozaj prebral a utvoril so svojimi spoluhráčmi elitnej formácii tímu. Žiadny z jeho spoluhráčov v nej sa ale nevymenuje Brad Richards. Naopak. Toto meno bolo v tohtoročnej sezóne možno na niekoľko zápasov vidieť dokonca až vo formácii číslo tri. Niekdajší držiteľ Conn Smythe Trophy hokej hrať určite nezabudol. Stále patrí medzi najnebezpečnejšie hráčov Blueshirts. Ako by mu ale stále niečo chýbalo. Pri tom na podmienky si nemôže sťažovať. Nenastupuje na oslabenie a aj napriek tomu trávi na ľade v priemere cez 20 minút za zápas. Viac toho z útočníkov odohrá iba kapitán Ryan Callahan, ktorý je zároveň strelcom na pohľadanie a nastupuje s Richardsom v rade. Len ťažko si možno v tíme Rangers predstaviť iné dvoch hráčov, medzi ktorými by mala fungovať väčšie chémie. Aj napriek tomu, že sú obaja dôležitými hráčmi pre tím, možnosti predovšetkým Richardsa sú skrátka väčší. Pre začiatok by ako jeden z dvoch hráčov základnej zostavy nemusel byť v záporných hodnôt účasti na ľade.
12. Jordan Staal - Pittsburgh Penguins
Neľahkú úlohu jest hodnotiť Jordan Staal. Oproti väčšine hráčov, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, má veľký handicap v podobe iba 34 odohraných zápasov. A aj v niektorých z týchto duelov sa zdalo, že dvadsaťtriročný útočník má stále produktívne medzery. Pokiaľ ide o defenzívu, je jedným z defenzívne veľmi dobre vybavených hráčov. Zriedkakedy chybuje a keď už chybu urobí, väčšinou ju stačí napraviť. Pri trestaní súperov je nekompromisný. Napriek tomu sa nemožno ubrániť dojmu, že čo sa útoku týka, ešte neukázal, čo by v ňom podľa všetkého malo byť. Čo mu totiž stále chýba, je aspoň päťdesiatich bodová sezona. K nej navyše nemusel prísť ani tento rok, hoci by sa dosť možno premiérovo dostal cez hranicu tridsiatich gólov. Strelecký apetít sa ho totiž tento rok držať značný. Vo svojich 34 zápasoch nastrieľal kvalitné porciu 15 gólov, na ďalších päť potom prihrával. Na druhú stranu, nie sú to len body, čo z neho pre Pittsburgh robí tak dôležitého hráča. Hráč s jeho charizmou je na pohľadanie a nie je náhodou, že od tej doby, čo sa zranil, sa Pittsburghu vyhráva ťažko, ak nerozhodne Jevgenij Malkin.
11. Olli Jokinen - Calgary Flames
Je to tak. Olli Jokinen, zdá sa, chytil druhú miazgu av tohtoročnej sezóne predvádza suverénne najlepší hokej od tej doby, čo pred piatimi rokmi opustil Floridu. Je odvážny, je priebojný, je sebavedomý. Prezentuje vlastnosti, po ktorých akoby sa v posledných rokoch zľahla zem. A ak máte pochybnosti hoci len o jednej z nich, stačí sa pozrieť na niektoré zo zápasu Flames. Verve, s akou sa ženie do útoku, posilňuje aj jeho spoluhráča z formácie. Tí mimochodom ani v jeho prípade tento rok nie sú úplne jednoznační. Začínal v druhej rade, už niekoľkokrát bol však povolaný do elitnej formácie a je veľmi pravdepodobné, že v nej aj dokončí sezónu. Určiť však niekoho iného, koho by šlo považovať za rýdzo druhého centra Calgary, je v tohtoročnej sezóne nadľudská úloha. Konkrétne stredný útočníci sa v albertském tímu točí ako na bežiacom páse. Bez ohľadu na pozíciu však nie je pochýb, že si Olli Jokinen takto vysoké postavenie v našom hodnotenie zaslúži. Predvčerom sám zničil San Jose, bodoval už v piatich stretnutiach za sebou. Vďaka tejto šnúre je momentálne najproduktívnejším hráčom tímu. Áno, nestačí mu ani hviezdny kapitán Jarome Iginla. Len tá vhadzovanie by mohla byť trochu efektívnejšie. Úspešnosť 44,7% si tridsaťtriročný Fin za klobúk nedá.
10. Mike Richards - Los Angeles Kings
Nehrá zle. Aspoň čo sa defenzívne časti hry týka, je jeho prínos pre tím Kings značný. Keď ale dáte za hráča to, čo poslali do Philadelphie Králové za Mikea Richardsa, čakáte od neho oveľa viac, než len to, že bude platný v defenzíve. Za Schenna, ktorého kariéra stúpa strmo nahor a Simmonds, ktorý sa stal obojstranným pilierom na krídlo Letců, sa v Los Angeles očakávali bodové prídely a to značné. V tomto ohľade nemôžu byť Kings so svojou letnou posilou v žiadnom prípade spokojní. 28 bodov síce nie je najhorší výsledok, ale vzhľadom k Richardsová platu, spomínanom odstupnom i jeho hernom prejave je to stále podpriemer. Mike Richards ešte vo Philadelphii ukázal, že vie nazbierať aj osemdesiat bodov za sezónu. Ak majú Králové konečne preraziť bránami play-off, mal by sa na takéto výkony rozpamätať. Zatiaľ sme bývalého kapitána Flyers iba kritizovali, desiate miesto si ale podľa nášho názoru zaslúžia. Pokiaľ ide o ofenzívny univerzálnosť, je na neho spoľahnutie a vzhľadom k tomu, že sa v Los Angeles plánuje príchod posíl na krídla, mohol by sa rozpamätať aj po potrebnom produktívny stránke.
9. Mikhail Grabovski - Toronto Maple Leafs
Ešte zhruba po tretine sezóny to vyzeralo, že Grabovski je jasným odpadlíkom tohto roka a suverénnym kandidátom na výmenu za kvalitnejšieho centra. V poslednej dobe sa toho ale veľa zmenilo. Respektíve môžeme povedať, že oproti minulej sezóne sa takmer nič nezmenilo. Z Michaila Grabovskiho je zase ten dominantný útočník, ktorého výkony ťahal Toronto vlani. Bojuje a tiež stabilne boduje. Je to presne ten bieloruský center, akého poznáme a ten istý hráč spôsobuje problémy príjemnejšieho charakteru generálnemu manažérovi Maple Leafs, Brianovi Burkeovi. Grabovskimu totiž po sezóne končí zmluva a mal by sa stať voľným hráčom bez obmedzenia. Bez obáv môžeme tvrdiť, že keby vo svojich mdlých výkonoch z úvodu ročníka pokračoval aj po prelome kalendárneho roku, dosť možno už ani modrobiely dres neobhajoval. O novom centra pre Toronto sa totiž hovorilo veľa. Vzostup Grabovskiho formy ale všetky špekulácie aspoň zatiaľ utíšil. Meniť takto hrajúceho hráča by totiž nedávalo príliš veľký zmysel a to vie Burke lepšie než kto iný. Otázkou na dlhšie rozprávanie potom je, či bude dvadsaťosemročný útočník hájiť farby javorových listov aj v budúcej sezóne. V tej tohtoročnej je ale po Kessel a Lupulovi najnebezpečnejším hráčom mužstva a túto pozíciu si teda zaslúži.
8. Vincent Lecavalier - Tampa Bay Lightning
Nemá ľahkú pozíciu. S najväčšou pravdepodobnosťou až do konca kariéry sa na neho bude pozerať ako na predplateného hráča, ktorý nikdy nenaplnil svoj potenciál. Teda aby sme boli presnejší, nie je tajomstvom, že Vincent Leacavalier odohral dve úplne skvelé sezóny. Po tej druhej z nich, dvaadevadesáti bodové, u neho ale nastal značný výkonnostný prepad, s ktorým sa do dnešných dní nevyrovnal. A vzhľadom k tomu, akými výkonmi sa prezentuje Steven Stamkosom, ktorý Lecavalier oprávnene prebral pozíciu prvého centra Lightning, sa dá povedať, že na súčasných hodnotách by už mala niekdajšia jednotka draftu vydržať. Teda samozrejme za predpokladu, že sa neprepadne ešte hlbšie. To by ale snáď nastať nemalo. Hoďme ale plat stranou. Keby bol Vincent Lecavalier štandardne plateným hráčom, dal by sa považovať za výborného druhého centra, ktorým bezpochyby je. Tento rok má zatiaľ na konte solídnych 45 bodov z 55 zápasov. Tradične sa nevyhýba konfrontácii telo na telo a ak je to uskutočniteľné, snaží sa ísť svojim spoluhráčom príkladom. Ostatne ako od kapitána sa od neho nič iné nečaká. Jeho výkony napovedajú, že kým bude hrať v Tampe Bay, mali by mať Blesky post druhého centra zaistený lepšie ako väčšina ligy, čo je najpodstatnejšie.
7. Henrik Zetterberg - Detroit Red Wings
Snáď o každom hráčovi, na ktorého dnes padla v našom hodnotení rad, hovoríme v súvislosti s nejakým výkonnostným prepadom alebo nesplnenými očakávaniami. Výnimkou ale bohužiaľ nebude ani Henrik Zetterberg. Hviezdny útočník ešte v minuloročnej sezóne dokázal nazbierať skvelých osemdesiat bodov, čo ale nie je nič, čo by od neho Red Wings bežne neočakávali. Ich očakávania sú však úplne oprávnená. Ak hovoríme o Henri Zetterbergovi, nesmieme predsa zabudnúť, že je reč o bývalom držiteľovi Conn Smythe Trophy. Z bývalých úspechov ale celkom zjavne nemožno žiť večne.
V tohtoročnej sezóne už v Detroite dospeli k tomu, že je potrebné konečne rozomlieť ofenzívnu silu. Svoje dve elitnej formácie tak postavili okolo Pavla Datsyuk a práve Henrika Zetteberga. To na jednu stranu nie je vôbec nerozumná voľba, pretože Zetterberg je sám o sebe na výsosť kvalitným a kreatívnym hráčom a dokáže ťahať útok. Ešte nebezpečnejším ale je v kombinácii s iným hráčom vysokej úrovne. Ani s týmto deficitom to ale tento rok nie je tak zlé. Červeným krídlam sa totiž podarilo ustáliť dve formácie a tá druhá s Filppulou a Hudlerom, ktorej šéfuje práve "Zetta" pracuje nad očakávanie dobre. Na fakte, že Filppula už nazbieral 43 bodov a už teraz tak prekonal svoje kariérne maximum a Hudler ich má 34, má Henrik Zetterberg nemalý podiel.
6. Patrik Eliáš - New Jersey Devils
Aj na miestach 6-10 sa našiel hráč, o ktorom snáď ani nedá povedať krivého slovíčka. Ten hráč sa volá Patrik Eliáš av tohtoročnej sezóne, rovnako ako vo väčšine sezón za posledných trinásť rokov, ťahá ofenzívu New Jersey ústrety úspešnému koncu sezóny. Celú zámorskú kariéru strávil na poste krídla, až vlani bol v podstate z donútenia postavený do stredu útoku a tento rok už možno s kľudom povedať, že na tomto poste si vedie úplne skvele. Teda, aby sme českého veterána zase nevychválili až do nebies, vhadzovanie by mohol zvládať aspoň o niečo lepšie. Úspešnosť 43,9% nie je nič, čím by mohol niekoho nadchnúť. To už ale neplatí o jeho výkonoch ako takých. V súvislosti s tímom diablov sa tento rok v NHL nehovorí o moc veciach viac, než že hlavným strojcom ich úspechov je tridsaťpäťročný ofenzívny matador a to všetko zvláda zo druhého radu. Vedľa neho navyše nehrajú žiadne hviezdy. Petr Sýkora i Dainius Zubrus síce očividne ešte majú v NHL čo ukázať, určite však nejde o hráčov, ktorí by dvíhali divákov zo sedadiel. Aby sme ale boli úplne korektné, ani toto už ale neplatí. Eliáš totiž v posledných zápasoch presedlal do elitnej formácie medzi Pariseho a Kovalchuk a táto rada budí naozaj strach, najmä keď sa zdá, že svojim starým ofenzívnym chúťkam začal navykať Ilja Kovalchuk. Český útočník má v súčasnosti na konte 53 bodov získaných v 54 zápasoch a je najproduktívnejším hráčom mužstva. Aj napriek výborná produktívny čísla ale Eliáš nezanevírá na obranu. V početnej nevýhode trávi v priemere takmer dve minúty za zápas.
5. Logan Couture - San Jose Sharks
Mladosť vpred. Toto je heslo, trend ak chcete, akým sa uberá súčasná NHL a náš rebríček nie je výnimkou. Veková hranica najlepšie päťky druhých centrov vskutku nie je veľká. Ku starobe jednotlivé elitnej päťky sa ale ešte jednotlivo dostaneme. Piatym najlepším druhým centrom súčasnosti je Logan Couture, dvadsaťdvaročný útočník v službách San Jose Sharks. Pokiaľ ide o Couturův vzťah k organizácii Sharks, dal by sa bez väčších problémov označiť ako jej vlajková loď. Jeho si vybrali na deviate mieste draftu 2007, na jeho výchove v Kalifornii pracovali, ako najlepšie vedeli. Svoju úlohu zvládli majstrovsky. Z Logana Couture rastie elitnej útočník. Plody svojej práce začali Žraloky poriadne žať už vlani. Vtedy dvadsaťjedenročný mladík nastúpil ako nováčik do druhej formácie a už po niekoľkých dueloch bolo jasné, že tam bez pochyby patrí. S Clowe a Heatleym vytvorili jednu z najviac zosúladené radov ligy. Jeho vývoj ale tento rok pokračuje tým najlepším smerom. Sharks síce sužuje maródku a okolo neho i ostatných sa tak často točí spoluhráči, ani to mu ale nezabránilo, aby v doterajších 54 zápasoch nastrieľal 23 gólov a pridal rovnaký počet prihrávok. Cez minútu si zahrá pri oslabeniach, takmer neprehrešuje. V pomere získaných a stratených pukov je suverénne najlepším hráčom tímu.
4. Ryan O'Reilly - Colorado Avalanche
Je tomu sotva týždeň, čo oslávil 21. narodeniny, už teraz sa ale môže smelo radiť medzi to najlepšie, čo možno medzi strednými útočníkmi v NHL vidieť. Zmienili sme, že žralokom sa na výbornú podarila výchova Logana Couture, v prípade Colorada a Ryana O'Reillyho je tomu však možno ešte lepšie. Hoci z veľkej časti môže za svoj rozvoj prevažne samotný mladý útočník a jeho hráčska nátura. Po draft 2009 totiž len málokto očakával, že by ho mohli Lavíny ihneď nasadiť do NHL a snáď nikto nemohol očakávať, ako dobre si v elitnej lige povedie. O'Reilly ale svoju pozíciu zvládol. Nielenže ju zvládol, on ju zvládol úplne skvele. Dva roky strávil v coloradských "bottom" formáciách a stal sa kľúčovým hráčom tímu na oslabenie. Jeho defenzívne schopnosti dosiahli už v jeho dvadsiatich rokoch takej úrovne, aké nedosahujú tie hráčov starších o desať i viac rokov. V úvode sezóny síce nastupoval opäť v treťom rade, vzápätí ale presvedčil, že už má dostatočné kvality na to, aby mohol povýšiť. Veľa mu tiež pomohlo, že sa dokázal zohrať s ďalším veľkým coloradským talentom, Gabrielom Landeskogem. Teraz spolu úradujú v druhej formácii a pokladajú základy budúceho úspešného tímu. Ale vráťme sa opäť k samotnému O'Reillymu. Ten síce nemá toľko bodov ako napríklad Logan Couture, aj jeho 41 mu ale stačí na to, aby bol najproduktívnejším hráčom Colorada. Navyše aj napriek tomu, že už teraz väčšinou nastupuje v presilovkách, si stále svoje odohrá aj na oslabenie ak jeho defenzívnym schopnostiam - Iba Pavel Datsyuk a Jonathan Toews pripravili súpera o viac pukov ako on a výhradne kapitán Chicaga má lepší pomer stratených a získaných kotúčov. Aby sme nezabudli, O'Reilly je ku všetkému vynikajúce na vhadzovanie. Úspešnosť 53,5% v dnešnej dobe nemá zrovna moc hráčov.
3. Jamie Benn - Dallas Stars
Pokiaľ ide o šikovnosť, Couture sa zrejme nevyrovná. Pokiaľ ide o bránenie, nevyrovná sa O'Reillymu. Ovšem sčítame Ak maximum hráčskych vlastností, musí Jamie Benn zákonite stáť nad oboma svojimi kolegami. Dvadsaťdvaročný útočník, ktorého Stars vykutali až v piatom kole draftu 2007, sa stal vo svojej tretej plnej sezóne NHL nepostrádateľným hráčom Dallasu. Ofenzívny hra mužstva stojí a padá na jeho výkonoch. A nielen tá. Ak je na ľade, majú Hviezdy veľmi slušnú šancu, že bránku nielenže dajú, ale tiež žiadnu nedostanú. K praktizovanie svojich zručností totiž Jamie Benn dostal do vienka postavu, dalo by sa povedať, úplne ideálnych hokejových rozmerov. Samotné herné umenie je ale len jednou zo stránok jeho významu pre mužstvo. Len ťažko by ste hľadali hráča, ktorý je v takto nízkom veku tímovým lídrom tak vysokej úrovne. Nie je vôbec prekvapením, že sa v poslednej dobe začalo na jeho drese objavovať "A" pre asistenta kapitána Brendana Morrow a za čas opäť príliš neprekvapí, ak to nebude Loui Eriksson, ale práve Jamie Benn, komu bude zverená úloha kapitána mužstva. Pokiaľ ide o charizmu, môže toho svojim spoluhráčom ponúknuť viac než kto iný. Že je so 49 bodmi v 51 zápasoch najproduktívnejším hráčom mužstva, snáď ani nebolo potrebné dodávať.
2. Ryan Kesler - Vancouver Canucks
Neboduje toľko ako vlani. To ale ani nemusí. O jeho význame pre tím už totiž nikto nepochybuje. Ak ešte boli pochybnosti o jeho schopnostiach po minuloročnej základnej časti, väčšinu z nich rozdrvil v play-off, kde mal leví podiel na tom, že sa Canucks vôbec dostali do finále. A tie, ktorým nestačilo ani Keslerovo účinkovanie v play-off, museli byť definitívne umlčanie na odovzdávanie cien v Las Vegas, odkiaľ si dvadsaťsedemročný útočník, najstarší z finálovej päťky, odniesol Frank J. Selke Trophy, cenu pre najlepšie brániaceho útočníka ligy. Ako ťažko sa kosatkám žije bez neho, sa mohli v tohtoročnej sezóne presvedčiť. Ryan Kesler sa zranil a päť stretnutí chýbal. Vyhrávať bez neho nešlo lekcie. S trochou nadsázky sa dá povedať, že pre naozaj dôležitá zápasu je nahraditeľný jeden každý hráč zostavy vrátane bratov Sedinových. Jeden každý hráč okrem Ryana Keslera. Kapitánske "C" síce nosí na prsiach Henrik Sedin, pravý líder mužstva sa ale ukrýva v jeho druhej formácii. V bodovaní je hneď za švédskymi bratmi, na rozdiel od nich ale hrá cez dve minúty za zápas v oslabení, drží si skvelú úspešnosť na vhadzovaní a zásadne neprehrešuje. Tento rok sa nechal súperovi pripraviť o púhych osem pukov, sám ich pri tom získal 31.
1. Patrice Bergeron - Boston Bruins
Podobne dominantným štýlom, akým prezentoval svojou famózny obojstrannú hru Ryan Kesler v minuloročnej sezóne, tento rok všetkých súperov vrátane Keslera samotného drví Patrice Bergeron. Nebudeme vôbec preháňať, ak povieme, že ide o jedného z najvšestrannejších útočník súčasnosti, možno vôbec toho nejvšestrannějšího. Neveríte? Po 55 zápasoch má na konte 48 bodov, s ktorými je najproduktívnejším hráčom bostonských medveďov. V hodnotení + / - dosahuje fantastického súčtu 25 kladných bodov. Viac má z tímu len hráč ťaží z jeho prihrávok, Tyler Seguin. Nekončíme. Z celkových necelých 19 minút na ľade trávívá celé dve na oslabenie, nebojí sa ísť do súboja telo na telo, zablokovať strelu takisto nie. Puky nestráca, naopak ich dokáže obrovský počet vybojovať. Pojem chyba by ste v jeho slovníku hľadali len ťažko. Nestačí? Úspešnosť na vhadzovaní má neuveriteľných 57,8%. Lepšie si na buly vedie iba pätica hráčov z celej NHL s aspoň päťstovkou vhadzovanie na konte. Nahlas sa o ňom hovorí ako o najväčšom kandidátovi na Frank J. Selke Trophy. Úplne oprávnene samozrejme. Pokiaľ ide o konkurenciu, rovnať sa mu môžu pri najlepšom dvaja hráči. Akonáhle Zdeno Chára ukončí kariéru, nie je najmenších pochýb o tom, kto bude novým bostonským kapitánom.
Naposledy upravil nio313 dne čtv 16. úno 2012 23:25:24, celkově upraveno 4
no na ďalšie si budeme musieť počkať ...každopádne doplním aj TOP 5:)
